Slnko mi skúša
pohladiť tvár,
no vo mne stále
padá hustý čierny dážď.
Láska vždy býva
krehučký dar
a kto ju láme,
ničí všetko vrúcne v nás.
Už iné vlasy tvoja dlaň zháša,
v inej izbe, pri inej piesni
a moje srdce, skrehnuté vtáča,
čiernym dažďom cestu si kliesni.
Už žiadne vône
pod oknom klíčia
a vo mne stále
padá hustý čierny dážď.
Už iné vlasy tvoja dlaň zháša,
v inej tvári už svieti úsmev,
ja vravím srdcu, skrehnuté vtáča,
aj v tom daždi zaspievať skúsme.
Už iné vlasy tvoja dlaň zháša,
v inej izbe, pri inej piesni
a moje srdce, skrehnuté vtáča,
zimným dažďom cestu si kliesni.
Už iné vlasy tvoja dlaň zháša,
v inej tvári už svieti úsmev,
ja vravím srdcu, skrehnuté vtáča,
aj v tom daždi zaspievať skúsme.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
