Bol si vždy básnikom,
núkal si nápoje chvál,
zánovný plášť,
biele manžety, vesta a šál
a dobre ti už bolo známe,
čím žene muž srdce láme.
Týždeň, čo týždeň,
čas bláznivo náhli sa v diaľ,
nie som už múzou
a ty nie si princ ani kráľ,
tak si za váhavý úsmev
skrývame šťastie i žiaľ.
Z bielych klávesov
sťa plachý mím,
vzlietol básnikov
posledný rým.
Snívam ako mušľa na dne vôd,
že krídla starých dobrých nôt,
z bielych klávesov
zas prebudím.
Viem, že len snívam,
však sneh padal tak ako dnes,
v páperí bielom sme
kráčali na prvý ples,
tak stoj trochu, zázračná chvíľa,
ty budeš princ a ja víla.
Týždeň, čo týždeň,
čas bláznivo náhli sa v diaľ,
nie som už vílou
a ty nie si princ ani kráľ,
a tak si za váhavý úsmev
skrývame šťastie i žiaľ.
Z bielych klávesov
sťa plachý mím,
vzlietol básnikov
posledný rým.
Snívam ako mušľa na dne vôd,
že krídla starých dobrých nôt,
z bielych klávesov
zas prebudím.
|
Oľga Szabová:
Jadranka:
Aya:
Beatmen:
