La la lá ...
Raz v týždni ako nedeľa
prichádza ako sviatok,
dojemná, krásna, veselá,
usmieva sa už z vrátok.
Prichádza ako myšlienka,
prichádza ako báseň,
čo jej dnes dáme do vienka,
svoj záujem a priazeň.
La la lá ...
Vedie si ako Slovenka,
je strojná, sošná, zrelá,
poteší, hladká, zastenká,
no vyjasnie vám čelá.
Hreje sťa kozub rodinný,
to teplo nám tak treba,
ukradne na dve hodiny
tebe mňa a mne teba.
La la lá ...
Čas do vlasov nám pomaly
ľanovej priadze natká,
keď slabí sme a zúfalí,
vie k nám byť ako matka.
No kým nás bolia spomienky,
ona je stále mladšia,
je jednou z nás a Slovenky
sa v každom veku páčia.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
