Kľakám k tebe, stará Mississippi,
ustatú tvár vo vlnách chcem zmyť,
byť tak voľný ako tvoj prúd dravý,
vedel by som voľný život žiť.
Stará rieka
i dravá rieka
i matka detí,
ktorým pleť svieti.
Tak voľne tečieš
jak život, kam chceš,
cez nás.
Viem, chladíš dlane
od potu slané,
však tých, čo smrť spúta,
ľahko zabúdaš.
Stará rieka
jak život stekáš
cez nás.
Svoj kríž chcem raz hodiť už
v krížoch máš bolesť, v očiach žlč,
ťaháš loď, praská dlaň,
keď si hrkneš, zavrú ťa,
boh ma chráň.
Kosti bolia
a oči horia
a smrť mi vraví:
Tak poď už, starý.
Ty stará rieka
jak láva stekáš
cez nás.
Kosti bolia
a oči horia
a smrť mi vraví:
Tak poď už, starý.
Ty stará rieka
jak láva stekáš
cez nás.
|
Gabriela Hermelyová:
