Dážď snáď sily vzal,
z nás dvoch čosi dal,
ten môj uvädlý
orgován.
Váza rozbitá,
krásne pučí tam,
ten náš jediný
svedok rán.
Nepríď, nepríď viac k nám.
Keď nad ránom zafúka
chladný vietor, či severák,
otázka sa ponúka,
či to všade nekončí tak.
Máš už, čo si mal,
dávno si už vzal
a viem, teraz viem,
nie si sám.
Nepríď, nepríď viac k nám.
Ú, ú, ú, da da dá ...
Keď nad ránom zafúka
chladný vietor, či severák,
otázka sa ponúka,
či to všade nekončí tak.
Dávno, čo si mal,
dávno si už vzal
a viem, teraz viem,
nie si sám.
Nepríď, nepríď viac k nám.
|
