Oľga: Viem, že láska je krutá,
skrýva vrchol aj pád,
komu dá sladké putá,
ten ich nosieva rád.
Viem, že láska je nežná
ako motýlí let,
aj tá dávna, aj dnešná,
na tom rozdielu niet.
Ivan: Ako vták
do tepla hniezd,
letí k nám
z ďalekých ciest.
Tisíc míľ
objatím skráť,
v búrke chvíľ
vždy sa k nej vráť.
Oľga: Možno láska je zázrak
ako zrodenie hviezd,
už jej váhavý náznak
hlavy začína pliesť.
Možno láska je omyl,
ale ty tentokrát
z mojich úst si sa opil
a ten omyl máš rád.
Ivan: Ako vták
do tepla hniezd,
letí k nám
z ďalekých ciest.
Tisíc míľ
objatím skráť,
v búrke chvíľ
vždy sa k nej vráť.
Oľga: Naša láska je zázrak
ako zrodenie hviezd,
už jej váhavý náznak
hlavy začal nám pliesť.
Kto sa láskou rád opil
a má úprimne rád,
tento nádherný omyl
spraví aj tisíckrát.
Ivan: Ako vták
do tepla hniezd,
letí k nám
z ďalekých ciest.
Tisíc míľ
objatím skráť,
v búrke chvíľ
vždy sa k nej vráť.
|
Oľga Szabová:
Jadranka:
Aya:
Beatmen:
