Ten staromódny rým
už oknom vyhodím
a cestou pôjdem s ním
záhadnou.
Snáď prejdem tisíc míľ
do zabudnutých chvíľ,
aj čas sa zastaví
z prvých slov.
Kvety lúk
z jeho rúk
rozkvitajú láskou.
Nemá tvár,
kvetov pár,
do vázy ich dám.
V ten deň bol prvý bál,
on v kúte ticho stál
a nesmelo sa smial
a ja s ním.
To bolo dávno, viem,
dnes, keď si spomeniem,
tak vlakom odídem
posledným.
Kvety lúk
z jeho rúk
rozkvitajú láskou.
Nemá tvár,
kvetov pár,
do vázy ich dám.
Tap tarap tadadam ...
Kvety lúk
z jeho rúk
rozkvitajú láskou.
Nemá tvár,
kvetov pár,
do vázy ich dám.
Do všetkých možných strán,
do všetkých možných brán,
do vyliečených rán
zavolám.
Ty slnko večne svieť,
ja láskou chcem sa chvieť
a všetko možné smieť,
všetko možné smieť,
všetko možné smieť,
veriť nám.
|
Helena Blehárová:
2 Unlimited:
Helena Blehárová:
