Bea: Poď, synček môj, mamin kvet,
poď a daj mi rúčky,
poď, nemaj strach, vykroč vpred
pekne poľahúčky.
Sniežik ti prestrie na zem vločky,
poď, uč sa robiť prvé krôčky,
do sveta, ktorý bude zajtra tvoj.
Viliam: Poď, synček môj, tatov chlap,
poď a stúpaj za mnou,
poď, uvidíš ako vták
letí lúkou rannou.
Aj keď raz spadneš, nič to za to,
zdvihnúť sa zas, to stojí za to,
veď je to svet, čo zajtra bude tvoj.
Spolu: Neboj sa a pozri sa naň zblízka,
pestrý ako obrázková knižka,
plná zázrakov, v ktorej rastú domy,
v ktorej rodia stromy,
v ktorej ruky dobrých obrov
lejú tvrdý kov.
Poď, malý kráľ, Valibuk,
pozri, vlak už píska,
poď nemaj strach, na stá rúk
tvoju cestu chystá.
Slnko sa na nás z kopcov smeje,
poď už zas vkročiť do nádeje,
do sveta, ktorý zajtra bude tvoj,
do sveta, ktorý zajtra bude tvoj.
Neboj sa a pozri sa naň zblízka,
pestrý ako obrázková knižka,
plná zázrakov, v ktorej rastú domy,
v ktorej rodia stromy,
v ktorej ruky dobrých obrov
lejú tvrdý kov.
Poď, malý kráľ, Valibuk,
pozri, vlak už píska,
poď nemaj strach, na stá rúk
tvoju cestu chystá.
Slnko sa na nás z kopcov smeje,
poď už zas vkročiť do nádeje,
do sveta, ktorý zajtra bude tvoj,
do sveta, ktorý zajtra bude tvoj.
|
