Jak spánku brániť sa,
veď on prísť má,
hádam je skutočný,
hoc snom sa zdá.
Začne mi spievať svoj
song nádherný,
šepká sa, že je fantóm,
ja však viem,
on nie je zlý.
Každý z nás má to rád,
vzhliadlo ti tvár,
maskou len skrývaš ten
najkrajší dar.
Začni mi spievať svoj
song nádherný,
šepká sa, že si fantóm,
ja však viem,
ty nie si zlý.
Cítim k ránu,
jemnosťou ťa dráždim,
túžiš vznietiť
ten jej dotyk navždy.
Kto z nás v ďalšom dni
chce nájsť smútok lúčení,
noc sa stráca,
lebo má prísť brieždenie.
Hudbu noci chráň,
nech stále znie,
noc nám náhle ukáže,
čo deň skrývať vie.
Dáva krídla aj snom, aj nádejám,
daj si krídla, tie svoje ja už mám,
maj krídla a ži len ilúziám.
Svieti mesiac a noc je krásna
ako tá krátka chvíľa,
keď som bola malá.
Je to dávno,
no pamätám si každý z tých dní,
šťastie každý len mi dal.
Svieti mesiac a noc je krásna,
dnes ju ty so mnou vnímaš,
našu lásku v nej cíť.
Nech nás spája,
nech s tebou srdce spoločné mám,
buď môj priateľ, brat aj kráľ.
Viem, že láska pozmení
každý názor, každý vnem,
viem, s láskou sa krajšou zdá
každá chvíľa, každá z tém.
Viem, láska vždy zvíťazí,
ťažký s ňou tak ľahký zdá sa,
ja viem, zbaví nás reťazí,
keď ju chvália, všetko mám,
bez ľútosti vesmírom sa spúšťať dám.
La la la la ...
Som stále tá, no iná,
veď lásku v sebe mám,
ty vieš, že tam býva
a v srdci sa mi skrýva.
Vstávam ráno šťastná,
len naďalej ma chráň,
už v diaľ odchádza bázeň,
žiť s tebou, to je báseň.
Mám malý raj
a mám aj krásne noci,
lásku dávaš plným priehrštím.
Mám to všetko,
len ty máš to v moci,
s tebou len svet lásky objavím,
či s tebou bdiem, či spím.
Mám to všetko,
len ty máš to v moci,
s tebou len svet lásky objavím,
či s tebou bdiem, či spím.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
