V nekonečnej prérii
sa kovboj túlaval,
zvuk kopýt v zemi spálenej
ho v sedle uspával.
A zrazu ako búrka,
ktorú nikto netuší,
z obzoru stádo bizónov
sa ženie ovzduším.
Jipija jéj, jipija jó, ó,
to prízraky blúdia v tmách.
A z neba hviezdy padali
spod kopýt premnohých,
jak vášeň žeravá,
ktorá sa premení na vzdych.
A kovboj zrakom skaleným
uzrel, čo je to strach,
videl jazdcov meravých
so smrťou na perách.
Jipija jéj, jipija jó, ó,
to prízraky blúdia v tmách.
Tap tarap tap ...
Ako príval z búrk
sa zhora zniesol tvrdý hlas,
zakonči ten svoj biedny život
a poď medzi nás.
Živí prériou sme sa túlali,
tak ako ty
a mŕtvi stádo ženieme
do večnej temnoty.
Jipija jéj, jipija jó, ó,
to prízraky blúdia v tmách.
Jipija, jéj, jipija jó, ó ...
|
