Silvia: Viem,
že príde slnka moc,
keď ráno strieda noc
a stretneš svoju lásku.
Peter: Mám sa teraz iba báť,
že stretnem lásky plač,
visí to len na vlásku.
Silvia: Netráp sa, príde táto chvíľa.
Peter: A s ňou aj moja dobrá víla.
Spolu: Lásky nikdy nie je dosť,
tá chýba nám.
Keď ti tvoje srdce káže,
tak ho počúvaj, láska prichádza,
to, čo cítiš, to je vážne
ako rozprávka
a či taká hra.
Zdá sa ti to trochu zvláštne,
hore spýtaj sa, oblakov azda,
preto, keď ti srdce káže,
tak ho počúvaj.
Peter: Som už celkom bez obáv,
ja lásku spoznávam,
je vzácna a krásna.
Silvia: Tak choď
za láskou svojich snov,
nechaj sa viesť tou hrou,
s ňou sú krajšie rána.
Peter: Otvára sa mi hviezdna brána.
Silvia: Tak bež, je lepšia ako sláva,
Spolu: Lásky nikdy nie je dosť,
tá chýba nám.
Keď ti tvoje srdce káže,
tak ho počúvaj, láska prichádza,
to, čo cítiš, to je vážne
ako rozprávka
a či taká hra.
Zdá sa ti to trochu zvláštne,
hore spýtaj sa, oblakov azda,
preto, keď ti srdce káže,
tak ho počúvaj.
|
