Otvorí sa prístav krás,
bárka s bárkou sa tam snúbi,
váhy leta vzácne,
modré témy básne,
lúč, čo pera pere sľúbi.
V prístave krás bývam dnes,
v prístave krás lásku vážim,
láska býva báseň,
v láske je chuť mračien,
túto lásku, zdá sa, mám žiť.
Celý svet je môj,
keď sa váhy srdca z vnútra rozsvietia,
celý svet je môj,
keď tým váham tvoje váhy odvetia.
Celý svet je môj,
keď sa môžem smiať a v tráve kresliť kruh,
keď si kráčam mestom snov,
keď mi dávaš do vlasov
deň hrsť stúh.
Povedz mi aká pláň
v mojom srdci práve vzplanie,
v akom tichom perí
lásku rukám zverím,
ako ísť mám k rajskej bráne.
Celý svet je môj,
keď sa váhy srdca z vnútra rozsvietia,
celý svet je môj,
keď tým váham tvoje váhy odvetia.
Celý svet je môj,
keď sa môžem smiať a v tráve kresliť kruh,
keď si kráčam mestom snov,
keď mi dávaš do vlasov
deň hrsť stúh.
Celý svet je môj,
keď sa váhy srdca z vnútra rozsvietia,
celý svet je môj,
keď tým váham tvoje váhy odvetia.
Celý svet je môj,
keď sa môžem smiať a v tráve kresliť kruh,
keď si kráčam mestom snov,
keď mi dávaš do vlasov
deň hrsť stúh.
Keď si kráčam mestom snov,
keď mi dávaš do vlasov
deň hrsť stúh.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
