Rybičky 48 sú česká pop punková kapela z Kutnej Hory a onedlho spolu oslávia dospelosť. Vystupovali ako predkapela legendárnych amerických The Offsprings, majú za sebou viac ako 1000 koncertov a sú headlinermi mnohých festivalov. Prinášame vám rozhovor s basgitaristom Kubom Rybom.

Ako spomínate na vaše začiatky?
Všetci z kapely na ne spomíname veľmi radi, ale zároveň sa tešíme z toho ako sme posunuli. Veď predsa nie je nič horšie ako ostať dlho sedieť na jednom mieste. My sme kráčali síce malými krôčkami, no predsa bez zastavenia. Som rád, že si už dnes nemusíme nosiť a zapájať aparatúru. To ma vždy poriadne štvalo a najradšej by som to zo začiatkov vymazal. Tento rok budeme oslavovať už 17 rokov, takže je naozaj na čo spomínať. Úprimne sa divím, že sme to prežili a hlavne prvých 10 rokov. Bol to nekončiaci žúr.

Ako ste sa dostali k hudbe?
Môj otec je jazzový basgitarista a ja som už 5. basgitarista v rodine, takže hudbu mám v krvi. Najskôr som hral na gitaru, aby som zbalil baby pri ohni, ale keďže som zistil, že to až tak nefunguje, založil som moju prvú kapelu. Peťov tato hrá celý život country, Ondrov je skvelý hráč na trubku a Brenyho má už roky svoju kapelu. Všetci sme z rodín, kde sa muzikanti hojne vyskytovali.

Aké sú najväčšie plusy a naopak mínusy na živote hudobníka?
Najväčšie plusy sú baby, peniaze, chľast a drogy. Najväčšie mínusy sú holky, peniaze, chľast a drogy. (smiech)
 
Čo vás inšpiruje pri tvorbe textov?
Niekedy sa nechám inšpirovať tým čo sa stalo mne alebo niekomu známemu, niekedy si to jednoducho vymyslím, niekedy ma niečo nahnevá alebo naopak urobí šťastným a toto všetko ma vie nakopnúť k tvorbe textov. Stáva sa, že je to len jednoducho slovný obrat ako napríklad v piesni Bohom zabudnuté dieťa.

Čomu sa venujete popri hudbe?
Každý z nás robíme niečo iné. Ja rád trávim čas s priateľkou a našimi psami a keď mám voľno snažím sa veľa cestovať. Peter má nové štúdio Le Grill Records, takže sa mu tam striedajú kapely. Je to tam úžasné-bazén, grill, terasa. Už nahrávame len tam. Bubeník Ondrej má malého syna Barnabáša, takže s ním teraz trávi veľa času a taktiež sa venuje posliňovaniu a výžive. Gitarista Breny má nového psa a rád hulí, no okrem toho sa venuje veciam ohľadom svetelnej show.

Aký interpret najviac ovplyvnil vašu tvorbu?
Vždy sa to postupne menilo. Na začiatku to bola Vypsaná fiXa, Fousatej Hat a zo zahraničných Green Day, Blink 128, Good Charlotte a ďalší. Neskôr sme všetci začali počúvať veľké množstvo kapiel. Teraz si najviac ideme Motley Crue, Motorhead a ďalšie klasiky.

S akým umelcom (živým alebo mŕtvym) by ste si chceli zahrať?
V 15 som si chcel zahrať ožratý so Sex Pistols, v 20 s Jimom Morrisonom a v 30 s Motorhead. Je to podľa toho v akej životnej etape sa nachádzam. Momentálne by sme si veľmi chceli skúsiť show s niekym naozaj veľkým ako napríklad AC/DC, Guns N´roses či Foo Fighters.

Prečo ste zmenili názov z Banánových Rybičiek na Rybičky 48? Má číslo 48 nejakú špeciálnu symboliku?
Z jednoduchého dôvodu. Keď sme sa v roku 2006 dostali pod veľké vydavateľstvo, tak jedna moderátorka mala v českej televízii reláciu a vychádzalo jej CD s názvom Banánové Rybičky. Pravdepodobne sa nedalo dohodnúť, tak sme sa rozhodli pre zmenu. Aj tak nám názov prišiel hrozne dlhý, ale chceli sme zostať rybičky. A tá číslovka? V dokumente k 15. výročiu založenia kapely, ktorý nájdete na youtube, je to všetko vysvetlené.

Aká vtipná príhoda sa vám naposledy stala na koncertoch?
Bolo to teraz na poslednom koncerte, po dlhej dobe sme mali opäť vonkajší koncert a gitaristi majú na jednu pesničku na gitarách umiestnené ohnivé fontány. Keď Breny začal hrať sólo, tak sa mu to spustilo, no opačne a šľahalo mu to na ruky. Našťastie sa to skoro prepálilo a spadlo. Druhý gitarista, Peter, to chcel zachrániť svojim sólom, ale stalo sa mu presne to isté. Strašne som sa smial. Zistili sme, že ich opačne namontoval náš technik Jirka. Mal v ten deň 40. narodeniny, tak sme sa na neho nemohli ani hnevať. Milujem, keď robíme na pódiu takéto frajeriny a nakoniec sa to pokašle.
 
Mávate trému? Ak áno ako proti nej bojujete?
Do konca roku 2017 som si myslel, že sa nás niečo ako tréma netýka. Odohrali sme spolu viac ako 1200 koncertov a nikdy sme ju nemali. Lenže koncom roka sme vypredali Forum Karlín pre 4000 ľudí a pred koncertom nám nebolo všetko jedno. Bolo to 1 .krát dosť aj o efektoch a to nám pridávalo starosti, či to vôbec bude fungovať. V lete sme boli headlineri na najväčších majálesoch v ČR. Vystupovali sme na veľkých pódiach v skvelom čase. Bolo to pre nás obdobie trémy, ale už je zase všetko v pohode. Vypredali sme už aj halu pre 5000 ľudí a zvládol som to aj bez nej.
 
Je náročne vydržať tak dlho ako kapela? Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby skupina fungovala?
V životnom vzťahu sú potrební dvaja a aj keď, majú k dispozícii sex, veľakrát sa nedohodnú. My ho k dispozícii nemáme a sme k tomu testosteronom nabitý borci. Mnohokrát to nebola práve sranda, ale nikdy od nikoho nepadlo ani slovo o tom, že by sme to chceli zabaliť alebo jeden druhého opustiť. Najdôležitejšie je, aby sa všetci vzájomne rešpektovali, vedeli si zo seba urobiť srandu, boli na jednej vlne a úplne verili tomu o čo sa snažia. Všetci sme sa od seba navzájom naučili to najlepšie a máme naozaj pekný vzťah.

Aké posolstvo chcete dať ľuďom vašou hudbou?
Posolstvo, nech nosia prorokovia, my chceme ľudí hlavne baviť. Chceme im ukázať, že humor môže byť múdry, hlúpy, čierny, naivný či láskavý a to všetko prostredníctvom piesní. Milujem, keď song vzbudzuje akékoľvek emócie.

Zmenili ste sa ako kapela za tie roky? Ak áno, tak v čom?
Keďže spolu hráme mnoho rokov, určite sme sa zmenili. Pred X rokmi sme sa rozhodli, že si nebudeme dávať žiadne mantinely čo sa týka hudobného žánru a zmena nastala hlavne v tom. Aj keď hráme rôzne žánre, stále sme z toho cítiť my a to je myslím správne. Hráme na väčších stagoch a v najlepších časoch, takže musíme byť aj väčší profíci. Ešte pred pár rokmi som bol schopný opiť sa tak, že som bol vyhodený z majálesu na ktorom som hral alebo som si dal basu naopak. Toto by som si už dnes nedovolil. Aj keď mám teraz pokojnejšie obdobie, neznamená to, že paru občas nevypustím.

Čo máte najradšej na hudobných festivaloch?
Teplo, ženy, množstvo šťastných ľudí, ľadový Morgan s colou a limetkou. Festivaly majú neskutočnú energiu. Keď sme začínali bolo našim snom hrať na najväčších festivaloch v Čechách s veľkou show, teraz to robíme a je to jednoducho skvelé.

Aký najväčší trapas sa vám stal na koncertoch?
Trapas bol, keď sme pred 13 rokmi hrali v Českých Budejoviciach a za koncert sme dostali asi 5000 korún, no na bare sme utratili 8500. Neostali nám ani prachy na ubytovanie a museli sme prespať na dievčenskom internáte, čo nás skutočne mrzelo. (smiech)

Čo chystáte v budúcnosti?
Teraz sa budú diať veľké veci. V lete by sme chceli vydať nový song Biolid a v septembri pieseň Zamilovaný/Nešťastná 2: po 10 rokoch, pokračovanie našeho starého hitu. Na jeseň sa chystáme na turné po kultarákoch. Na jar 2020 pôjdeme len na 4 halové koncerty v ČR a ešte ten rok koncom novembra sme si naplánovali O2 arénu, najväčšiu halu u nás. Veľmi sa už na to tešíme. Tento rok budeme oslavovať 18 narodeniny, takže sme to pojali ako rockovú maturitu.

Rozhovor pripravila: Dominika Vajduľáková