Bol to predovšetkým Karel Svoboda († 68), s ktorým Muka spájala spoločná diagnóza - depresia. Bolo to v Jevanoch, kde sa hitmaker so spevákom navzájom zdôverovali o svojich trápeniach a Vendula bola toho tichým svedkom. Bol to tiež Muk, ktorý potom Vendule vysvetľoval, že sa vôbec nemá viniť z Karlovej smrti.
„Bol jedným z mála mojich blízkych, s ktorým som o tom mohla hovoriť. Veľa vecí mi vysvetlil, aby som nemala ubíjajúci pocit viny. Petr sa po Karlovej smrti odvážil hovoriť o svojich pokusoch o samovraždu a o depresii ako o chorobe,“ hovorí Vendula a dodáva: „Navyše chcel Karlovi v chorobe úprimne pomôcť. Lenže Karel ho neposlúchol.“
Bol to takisto Muk, ktorého Vendula poprosila o smútočnú reč na Svobodovom pohrebe. „Dokázal Karlovo rozhodnutie pochopiť,“ myslí si Vendula. Muk jej totiž opakoval jedno a to isté.
„Kto depresie nezažil, nevie, čo to je. Karel dotiahol len do konca to, čo mne sa nepodarilo. Som však rád, že sa mi to nepodarilo.“ To už mal Petr za sebou dva pokusy o samovraždu. A práve po tom druhom pokuse v roku 2006 bol Muk u Svobodovcov v Jevanoch prvýkrát. „Bol práve hospitalizovaný na psychiatrii a do Jevan prišiel v čase vychádzky.
Karel o Petrovom pokuse o samovraždu vedel z novín a tak sa bavili okrem práce aj o depresiách, ktorými už Karel vtedy trpel,“ spomína Vendula s tým, že vtedy Muk odporúčal Svobodovi svojho psychiatra Pavla Doubka. „Ale Karel mu nikdy ani nezavolal. Stále tvrdil, že to zvládne sám,“ hovorí. O to viac ju teraz vzalo, keď sa dozvedela, že Petr je mŕtvy a že išlo o nešťastnú náhodu. „Nemohla som zo seba dostať ani slovo, neverila som. Veď nedávno som s ním hovorila, dohodli sme na 12. júna spoločnú autogramiádu. Bol pozitívny a tešil sa,“ hovorí Vendula, ktorej sa Mukovou smrťou okamžite vrátil tragický deň, keď sa zastrelil Karel.
„Veľmi cítim s Petrovou manželkou a jeho deťmi,“ hovorí tiež Vendula. Na otázku, či je pre manželku horšia mužova samovražda, alebo keď mu život vezme nešťastná náhoda, Vendula odpovedá: „Keď sa Karel zastrelil, hovorila som si - ako mi to mohol, aj svojim deťom urobiť? Bol to však Petr, ktorý mi vysvetlil, že v tú chvíľu ani nevedel, že sme a čo robí. Že bol jednoducho chorý. Ďakujem, Petr!“
